V mnohých krajinách EÚ (napr. v Nemecku) bolo nariadenie o harmonizácii osív vnímané kriticky a nakoniec bolo v celej EÚ zamietnuté.

Nariadenie EÚ o osivách, ktoré bolo v skutočnosti odložené a vyhlásené za zlyhanie, je od roku 2014 mimo stola. Otvorenou však zostáva otázka, či EÚ chystá nové právne zmeny smerom k jednotným a prísnejším odrodovým reguláciám. Keďže už pri prvom európskom nariadení o osivách bola nedostatočná transparentnosť, možno sa už pripravuje nariadenie EÚ o osivách 2.0.
Aké bolo nariadenie EÚ o osivách?
Okrem vecných cieľov by nové nariadenie o osivách malo predovšetkým zabezpečiť, aby v každej krajine EÚ bolo právne platné iba nariadenie EÚ. Vnútroštátne zákony by sa stali neplatnými a museli by ustúpiť požiadavkám EÚ. Nové nariadenie by v podstate znamenalo prísnejšiu registráciu odrôd, čo by malo za následok väčšiu byrokraciu a drahšie schvaľovanie odrôd.
Ohrozené by boli najmä staré odrody, ktoré už nie sú ekonomicky dôležité. Povinná registrácia týchto odrôd by bola jednoducho príliš drahá, a preto hrozilo, že mnohé odrody jednoducho zaniknú a bude sa pestovať len niekoľko moderných odrôd. Okrem ochudobnenia o rozmanitosť odrôd existovali aj obavy, že by veľké šľachtiteľské spoločnosti ako Monsanto či Bayer mohli ďalej rozširovať svoje monopolné postavenie. Pretože drobní chovatelia by sotva dokázali financovať nové prekážky pri schvaľovaní odrôd. Hoci by mali existovať aj výnimky pre malých chovateľov a hobby záhradníkov, tie boli niekedy formulované viac než nejasne.

Európska regulácia osív zatiaľ zlyhala
Po zverejnení návrhu nového nariadenia EÚ o osivách v máji 2013 sa spustila kritika. Okrem mnohých environmentálnych združení, politikov a iných mimovládnych organizácií sa proti novému celoeurópskemu nariadeniu postavili aj mnohí farmári. Kampaň proti nariadeniu EÚ o osivách prebiehalakonečne ovocie. V marci 2014 Európsky parlament jasne zamietol návrh Európskej komisie pomerom hlasov 650 ku 15. Takže nariadenie je nateraz mimo stola a stará právna situácia zostáva v platnosti.
Napríklad v Nemecku je uvádzanie nových odrôd na trh regulované nemeckým nariadením o osivách a zákonom o obchodovaní s osivom. Sú snáď aj tieto zákony nadbytočné a mali by sa schvaľovania odrôd vôbec kontrolovať? Myslíme si, že je absolútne správne testovať nové odrody. Pretože okrem odolnosti, úrody a lepšieho prispôsobenia sa klimatickým extrémom musia byť nové odrody aj bezpečné. V súkromnej záhrade sa môže rýchlo stať, že pestovaná tekvica a tekvica okrasná sa nepozorovane skrížia. Novovytvorený kmeň môže potom opäť produkovať potenciálne smrtiaci cucurbitacín. Pri komerčne pestovanom kmeni si môžete byť istí, že tento toxín nebude produkovaný.

Uvidí sa, či zostanú v platnosti staré zákony, alebo či Európska komisia v blízkej budúcnosti urobí nový krok. V každom prípade budeme tému naďalej pozorne sledovať a informovať vás.