Snežienky sú prvými záhradnými poslami nového roka. Ale často počujete, že sú jedovaté – je to pravda alebo sú neškodné?
Snežienky (Galanthus) klíčia v haldách z lúk alebo záhonov koncom zimy. Vidieť ich, ako sa predierajú cez ešte chladnú zem v riedkych lesoch alebo v mestských parkoch. Najmä u detí sa môže stať, že malé ručičky oslobodia kvietky zo stonky a skončia v ústach, ktoré spoznávajú svet. Ale je ten malý kvietok naozaj zlý, keď si uvedomíte, čo ešte malé deti vkladajú do úst?
Sú snežienky jedovaté?
Snežienky patria do záhrady, no určite nie do úst. Pretože ako zástupcovia čeľade Narcissus (Amaryllidaceae), všetky časti rastliny obsahujú toxické alkaloidy z Amaryllidaceae. Tie slúžia na prirodzenú ochranu rastliny pred napadnutím parazitmi a pasúcimi sa bylinožravcami. Najmä cibuľa má všetko. Medzi ďalšie rastlinné zložky patrí tazetín, galantamín a lykorín. Rastlinná šťava dráždi pokožku. Pri sadení cibuľky alebo inom kontakte so snežienkami noste rukavice a nedotýkajte sa nimi tváre.
Poznámka: Rastlina je jedovatá aj pre vašich štvornohých priateľov doma.
Otrava snežienkami
Pri otrave snežienkou sa objavia typické príznaky otravy. Na tie by ste si mali dať po náhodnej konzumácii pozor. Po zjedení malých množstiev dochádza k zvýšenému slineniu, bolestiam brucha, nevoľnosti, vracaniu a hnačke. Konzumácia väčšieho množstva vedie aj k poruchám krvného obehu s potením a ospalosťou. Pre istotu by ste mali určite navštíviť lekára. Ak ste zahryzli pod tri cibule, stačí tekutina (čaj, voda) a niekto doma, kto sa o vás postará.
Snežienka ako liek
Ako všetko, aj snežienky závisia od dávkyjed. Na Kaukaze starí ľudia už dlho jedia cibuľku miestnej snežienky (Galanthus woronowii) proti známkam starnutia a zlej pamäti. Moderná medicína využíva tento efekt pri liečbe demencie. Okrem toho niektoré zložky zmierňujú detskú obrnu a neuralgiu. Napriek tomu, prosím, nejedzte snežienky.
Viac informácií o snežienkách – o odrodách, rastlinách a rozmnožovaní – nájdete v našom recenznom článku.