Pestovanie šafranu: Výsadba, starostlivosť & Propagácia

Je to najdrahšie korenie na svete – šafran. Ukážeme vám, či a ako si môžete toto výnimočné korenie vypestovať vo vlastnej záhrade.

Šafrán (Crocus sativus) jedlá nielen dochucuje, ale aj zušľachťuje. Jeden gram cenného korenia stojí 10 až 20 eur v závislosti od kvality. Jesennému krokusu sa darí aj v našich zemepisných šírkach, aj keď sa nedá často zbierať. Poskytujeme tipy na pestovanie, starostlivosť a používanie krokusu šafranu.

Šafránový krokus: pôvod a vlastnosti

Trvalý šafranový krokus z čeľade kosatcovité (Iridaceae) pochádza z Egejského mora. Pestuje sa najmä v teplých stredomorských oblastiach a na Strednom východe. Šafran vznikol náhodou mutáciou príbuzného druhu krokusov Crocus cartwrightianus. Na jednej strane sa rozvinuli väčšie kvety, na druhej strane výrazne dlhšie a väčšie štýlové vlákna, na ktorých sedia stigmy. Práve tieto charakteristické, dlhé, sýtočervené šafranové vlákna sú dôležité pre pestovanie šafranu. Obsahujú jemne horkú, korenistú arómu šafranu a silnú farbiacu silu. Tieto šafranové vlákna sa tvoria počas kvitnutia fialového jesenného krokusu v októbri až novembri. Citlivé rukoväte však neznášajú teploty pod 15 °C, a tak sa šafranové korenie vlastne dá zbierať len vo veľmi miernych vinohradníckych oblastiach. Vo všetkých ostatných oblastiach sa však výsadba šafranu oplatí jednoducho pre jeho okrasnú hodnotu, nenáročnosť na údržbu a neskoré obdobie kvitnutia, ktoré nám pripomína predchádzajúci jarný kvet krokusov.

Pestovanie šafranu

Pestovanie vzácnej rastliny šafranu nie je jednoduché, pretože kladie vysoké nároky na umiestnenie. V individuálnych prípadoch však môže pestovanie drahého korenia uspieť aj v chránených a teplých polohách našich domácich záhrad. Aby sa však dalo zozbierať nejaké významné množstvo, muselo by sa na 1 g sušených nití šafranu vypestovať asi 150 kvetov.

Správne miesto pre šafran

Rastliny šafranu uprednostňujú suché, slnečné miesta na voľnej, piesočnatej a vápenatej pôde. Za každú cenu sa treba vyhnúť podmáčaniu, inak hľuzy a korene v pôde rýchlo hnijú. Či už v kvetináči alebo v posteli, krokus šafranový uprednostňuje ochranu pred vetrom a teplo. Zvyšuje sa tak šanca, že sa stonky na jeseň budú môcť pozbierať. Na to potrebuje jesenný krokus počas kvitnutia stále teploty okolo 15 °C, a to aj v septembri a októbri.

Rastlinný šafran

Šafrán sa rozmnožuje iba vegetatívne, preto sa malé hľuzy šafranu vysádzajú priamo do zeme. Malé hľuzy môžeme vysádzať priamo do zeme alebo do črepníka od júla do konca augusta. Na pestovanie šafranu v črepníku by mal byť kvetináč dostatočne veľký, čo uľahčuje neskoršie hnojenie. Črepník by mal obsahovať aspoň 10 litrov na jednu hľuzu, ktorá sa koncom jesene rozmnožuje aj pod zemou a vytvára dcérske hľuzy. Na pestovanie v kvetináčoch sa odporúča najmä črepníková zemina bohatá na živiny. Namiesto klimaticky poškodzujúcej rašeliny odporúčame pôdu s vysokým obsahom kompostu, ktorý dlhodobo uchováva vlhkosť a poskytuje živiny. Zemina v kvetináči by mala byť obohatená aspoň o 30% piesku, perlitu, lámanej lávy alebo hrubých lámaných tehál. Na dne hrnca by mala byť naplnená drenážna vrstva s výškou aspoň ¼ výšky hrnca. Na to sú vhodné lámané tehly, keramzit alebo kamienky.

Cibule šafranu sa vysádzajú do hĺbky 15 cm, pričom cibuľky sú od seba vzdialené asi 15 cm. Na ochranu hľúz pred hrabošmi možno pri výsadbe použiť kôš na hraboše.

Starostlivosť o Saffron Crocus

Po vysadení šafran spočiatku nepotrebuje zalievať, pretože hľuzy obsahujú dostatok vody na tvorbu koreňov a pučania. V ďalšom pestovaní úplne postačuje občasná zálievka v extrémnych horúčavách a suchu koncom leta v septembri na zásobenie hľúz vyčerpávajúcim kvetením. V období vegetačného pokoja od mája do augusta by sa šafran vôbec nemal zalievať, pretože už nemá listy ani kvety.

Ak sa šafran pestuje v kvetináčoch, ročná dávka prevažne organického dlhodobého hnojiva, ako je naše organické hnojivo na kvety Plantura, poskytuje potrebné živiny pre nádherné kvety a silné zelené listy. Hnojivo je možné zaviesť každú jar buď pri presádzaní alebo jednoducho pomocou avidlica by mala byť zapracovaná naplocho do povrchu zeminy v kvetináči. Dokonca aj pri pestovaní v etablovanej pôde sa dá na jar vykopať nejaké organické hnojivo.

Šafrán sa odporúča presadiť každé 3 až 5 rokov alebo ho zasadiť na iné miesto. Vykopávanie a presádzanie by malo prebiehať v období odpočinku od apríla do septembra. Listy podobné pažítke zostávajú na mieste aj v zime a v závislosti od teploty a počasia sa vrátia až v apríli.

Tip: Rastlina šafranu je trváca a pri dobrej starostlivosti sa z nej budete tešiť dlhé roky. Je však netolerantná aj k sebe samej. Pred vysadením nového šafranu by mala byť 10-ročná prestávka v pestovaní na tom istom pozemku.

Propagácia šafranu

Približne 10 až 15 cm vysoká rastlina dúhovky má vďaka svojmu neobvyklému genetickému pôvodu trojitú sadu chromozómov. Je teda sterilný a nedokáže produkovať klíčiteľné semená. Preto sa šafran nemôže množiť zo semien, pretože tam nie sú žiadne semená šafranu. Jediný spôsob rozmnožovania je prostredníctvom dcérskych hľúz. Po odkvitnutí šafranu koncom jesene krokus vegetatívne vyvíja malé hľuzy, ktoré majú presne rovnaký genetický materiál, teda sú to prirodzené klony materskej rastliny. Môžu sa vykopať po odumretí listov v apríli a presadiť jednotlivo. Pri dobrých podmienkach sa počet dcérskych cibúľ každý rok zdvojnásobí, a tak sa šafran môže rýchlo rozmnožovať.

Prezimujúci šafranový krokus

Pomerne odolný šafranový krokus znáša v pôde teploty do -10 °C, pri nižších teplotách sa stáva kritickým. Pred chladom môže chrániť aj pokryv z jedľových konárov alebo hrubá vrstva lístia. Cibuľky šafranu vysadené v kvetináčoch prezimujte v interiéri na nemrznúcom, ale rozhodne chladnom mieste s trochou zálievky.

Šafrán ako korenie: použitie a prísady

Šafrán má silnú chuť a farbivo, preto by sa mal pri varení používať len s mierou. Vlákna obsahujú tri hlavné zložky crocin, picrocrocin a safranal. Ten je do značnej miery zodpovedný za typicky údenú, korenistú chuť šafranu. Crocin a iné rastlinné farbivá, ako sú xantofyly a karotenoidy, farbia ryžu a cestoviny, likéry, kozmetiku a pečivo na slnečnú žltú. Pri predávkovaní sa však horčiny obsiahnuté vVzíde šafran a nad dennou dávkou 1,5 gramu môže spôsobiť halucinácie, kŕče až smrť. Toto množstvo sa však nikdy neprekročí, ak sa šafran používa iba ako korenie v kuchyni. V ľudovom liečiteľstve sa drahé korenie dodnes používa ako liečebný prostriedok. Účinok šafranu zlepšuje náladu, upokojuje, trávi a pôsobí antipyreticky a je dôležitou súčasťou švédskych bylinných elixírov.

Tip: Šafrán je mierne jedovatý. Cibule šafranu, podobne ako blizny kvetu, obsahujú nejedlé látky. Rastliny by sa preto nemali jesť.

Ak sa výsadba a starostlivosť podarí, jesenný krokus sa nám v októbri odmení svojimi sýtofialovými kvetmi a peknými šafranovými niťami. Ak máte šťastie a veľmi zelený palec, tak ide na zber šafranu a následné sušenie a skladovanie. Zistite viac o tom v našom špeciálnom článku.