Zeler je dostupný v rôznych odrodách. Predstavujeme vám ich a ukážeme vám, ako prekonať prekážky pri pestovaní korenistej bylinky.
Zeler (Apium graveolens) patrí do čeľade dážďovníkovitých (Apiaceae). V rode zelerových rastlín (Apium) existuje asi tridsať rôznych druhov, ale v našich záhradách sa najčastejšie vyskytujú tri odrody pravého zeleru:
- Zeler (Apium graveolens rapaceum)
- Zeler (Apium graveolens dulce)
- Zeler (Apium graveolens secalinum)
Každá variácia skutočného zeleru od pestovania cez zber až po použitie má svoje vlastné charakteristiky. Celkovo však v kuchyni inšpiruje svojou výraznou chuťou, a preto je ideálny do čerstvých, výdatných dusených jedál alebo polievok. Pôvodná divoká forma skutočného zeleru je rozšírená po celom svete a nakoniec bola v určitom okamihu pestovaná. Bylina rastie v našich zemepisných šírkach spravidla len raz ročne. Dobre pripravený však prežije aj zimu. Botanický názov má pre zeler aj hlbší význam. Takže „graveolens“ znamená „silne zapáchajúci“. A okrem charakteristickej arómy, ktorú zeler šíri, je údajne prospešný aj pre kardiovaskulárny systém – ďalší dôvod, prečo intenzívnejšie študovať pestovanie rôznych odrôd tohto dážďovníka.
Synonymá: Zeller, Zellerich
Skutočný zeler: porovnanie troch vytúžených odrôd
Skutočný zeler nájdete v záhrade v mnohých rôznych variáciách. Či koreňový zeler, stonkový alebo rezaný zeler určuje pikantnosť zeleru. Čo však odlišuje jednotlivé variácie a odlišuje ich od ostatných? Tu je stručný prehľad:
- zeleriac (apium graveolensrapaceum)
Zeler je známy aj ako zeler koreň. Tvorí zásobný orgán, ktorý sedí napoly nad a napoly pod zemou. Skladá sa zo zhrubnutej časti koreňa a zo zhrubnutej osi výhonku. Ide teda o hľuzu, ktorá však nie je mrazuvzdorná. Zelenú môžete použiť ako polievkovú zeleninu v kuchyni. Hľuzu možno spracovať surovú alebo varenú na ochutenie jedál alebo ju opražiť. - Zeler (Apium graveolens dulce)
Zeler bude tiež označované ako stonkový alebo zeler. Na rozdiel od zeleru tvorí len malú hľuzu. Stopky listov sú pevnejšie a hrubšie. Vôňa je trochu jemnejšia a dozdobí zeleninu alebo šaláty. Chuť možno zjemniť stmavnutím stoniek koncom leta. Potom vyblednú – vzniká takzvaný bieliaci zeler. Zeler si o niečo lepšie poradí s chladom, a preto sa dá zbierať čerstvý počas miernejších zím. - Rezanie zeleru (Apium graveolens secalinum)
Rezanie zeleru je hľuza je ešte menej výrazná ako u zeleru. Listy sú podobné petržlenovej vňate a môžu sa objaviť aj v stočenej forme. Na rozdiel od petržlenu sa však zeler dá sušiť bez straty arómy.
Pestovanie zeleru: Ako pestovať variácie vo vlastnej záhrade
Správne miesto pre zeler
Pre zeler - bez ohľadu na odrodu - je optimálne vlhké, na živiny bohaté miesto na slnečnom mieste. Môžu to byť o niečo ťažšie pôdy, napríklad ílovité pôdy. Nemal by však byť príliš zhustený. Voľná pôda je nevyhnutná na vytvorenie primeranej hľuzy. Pre bohatú úrodu je možné pôdu vylepšiť aj pomocou vysokokvalitného substrátu, akým je naša organická pôda na paradajky a zeleninu Plantura. Zeler sa tiež pestuje skôr na záhonoch ako v kvetináčoch. Zaberá veľa miesta a v črepníku by sa musel veľmi často polievať.
ZelerPropagácia
Výsev by sa mal uskutočniť najneskôr v marci na chránenom domácom mieste. Keďže zeler klíči na svetle, semienko by sa nemalo prikrývať zeminou, aby nedošlo k vyschnutiu. Buď semeno pravidelne navlhčíte a ochránite tak semienko pred vyschnutím pri klíčení, alebo sa cez výsevnú misku položí fólianapätý. Vlhkosť tak nemôže uniknúť. Odstráňte fóliu hneď, ako sa prvé semenáčiky vylomia zo semien.
Ak už od polovice mája po ľadových svätcoch nehrozia mrazy, ranné mladé rastlinky možno vysadiť. Optimálna je vzdialenosť 40 x 40 cm. Najmä pri zeleri si treba dať pozor, aby ste rastlinu nezasadili príliš hlboko. To by mohlo ovplyvniť vývoj hľúz.
Zeler Polievanie a hnojenie
Zeler treba pravidelne zalievať, najmä ak sucho pretrváva. Podmáčaniu sa však treba vyhýbať aj v prípade zeleru, najmä preto, aby nedošlo k ohrozeniu hľuzy hnilobou.
Odporúča sa aj občasné prihnojenie. Odporúčame primárne organické dlhodobé hnojivo, ako je naše organické hnojivo na paradajky Plantura. O tri mesiace neskôr pri výsadbe sa opäť zapracuje do pôdy. Alternatívne je možné pôdu obohatiť aj kompostom.
Starostlivosť o zeler
Ak má zelerová cibuľka priemer asi tri centimetre, pôdu možno odstrániť aj z hornej časti zelerovej cibuľky. To podporuje ich rast. Keďže zeler je extrémne neznášanlivý, na podporu rastu je dobré ho vysádzať aj v kombinácii s kalerábom. Po výsadbe vonku treba pravidelne odstraňovať aj burinu, aby príliš nekonkurovala zeleru.
Ešte viac tipov a trikov nájdete v našom sprievodcovi pestovaním.
Zber a skladujte zeler správne
Zber zeleru
Aby bolo možné zbierať zeler, zahustený zásobný orgán by mal mať priemer aspoň 5 cm. Zeler však treba zozbierať najneskôr do októbra, aby sa nestal obeťou mrazu. Stonky zeleru je možné zbierať postupne, len čo jednotlivé stonky dosiahnu vhodnú veľkosť. Z vonkajšej strany dovnútra sa zbierajú najväčšie a najsilnejšie stonky. Ďalším variantom je odrezať stonkový zeler tesne nad povrchom zeme, aby stonky zostali pohromade a zbierali sa všetky v celku. Rovnako ako petržlen, aj narezaný zeler nakrájame kedykoľvek podľa potreby.
Vo všeobecnosti však možno zeler nechať aj cez zimu. Pri zeleri však treba hľuzu poukladať pieskom, aby ju nepotrápil mráz. V druhom roku je silné pučenie a zeler kvitne. Semená sa dajú využiť aj ako exkluzívne korenie v kuchyni. Za týmto účelom sa zrelé súkvetia v septembri druhého roku jednoducho odrežú a vysušia.
Skladovanie a konzervovanie zeleru
Zeler by vás samozrejme mal sprevádzať kuchynským rokom čo najdlhšie. Aby to však bolo možné, musí byť nejakým spôsobom uložený. V závislosti od variácie existujú rôzne spôsoby, ako ju zachovať a rozšíriť jej použiteľnosť.
- Zeler
V prvom rade by sa vo všeobecnosti po zbere nemal umývať. To samo osebe má dlhší vplyv na skladovateľnosť hľúz. Môžu sa skladovať v chladničke alebo v pivnici niekoľko týždňov, kým sa konzistencia pomaly, ale isto nezmení z pevnej na mäkkú. Koreň zeleru je však možné aj zamraziť a využiť ho niekoľko mesiacov. Na tento účel sa ošúpe a rozdrví a je tak pripravený do mrazničky. Nadrobno nakrájaný alebo nastrúhaný zeler môžeme zmiešať aj so soľou a takto konzervovať. Zmiešaním zeleru so soľou 1:1 získate pikantnú zelerovú soľ. - zelerové tyčinky
Zmrazovanie zelerových tyčiniek je v podstate tiež možné, ale je to oveľa zložitejšie ako v prípade zeleru. Nakrájame na pár centimetrov, najskôr asi tri minúty povaríme v osolenej vode. Po vychladnutí v studenej vode a dostatočnom odkvapkaní je možné tyčinky vložiť aj do mrazničky. Vzhľadom na relatívnu mrazuvzdornosť stonkového zeleru je však príjemnejšie nechať ich počas miernych zím na záhone a počas celej zimy si tak pomáhať čerstvo nazbieraným zelerom. - Rez zeleru
Rez zeleru je podobný petržlenu. Najlepšie sa používa aj čerstvo zozbieraná. Na rozdiel od oveľa známejšieho bylinkového kolegu sa však korenistá zelená dá dobre sušiť. Nakrájaný zeler počas procesu sušenia nestráca žiadnu zo svojich aromatických vôní, a preto sa môže používať až dva roky po sušení.
Ak sa semená zbierajú v druhom roku zeleru, musiasušené a bez problémov sa dajú použiť ako korenie až dva roky.
Viac o zbere a skladovaní sa dozviete tu.
Použitie pravého zeleru
Už v staroveku sa zeler používal zámerne. Rastlina vraj mala tráviaci účinok. Ďalej sa už vtedy hovorilo o pozitívnom vplyve na kardiovaskulárny systém. V súčasnosti sa zeler – bez ohľadu na to v akej forme – používa najmä ako korenistá hľuzová zelenina alebo bylinka do dusených jedál a polievok výdatnej kuchyne a domácej kuchyne. Zaujímavá vôňa obohacuje chuťový zážitok. A semienka sa dajú použiť aj ako korenie v kuchyni.
